VEĽKÁ SVIŠŤOVKA A ZELENÉ PLESO

Pokyny odovzdané, cesta naštudovaná, počasie nádherné... Všetko nám hralo do karát a tak prečo si to trochu neposrať medziľudskými vzťahmi. Veď nič nemôže byť dokonalé, n'est-ce pas? Chudák len úbohý a priam nadľudsky tolerantný Jožko, čo nás toľký čas musel znášať a pritom sa tváriť, že mu to ani nejak neprekáža. Ale teraz už k veci.

Dňa 24. júna 2014, v rámci našej tatranskej dobrovoľníckej služby dostali sme za úlohu vyčistiť žltú turistickú trasu vedúcu od Zeleného plesa po Šalviový prameň. 

So. Challenge accepted a hurá najzaujímavejšou trasou! Zhlboka sme sa nadýchli (asi hlavne milý Jožko, čo nás celý deň musel znášať), zbalili krompáč, motyku a vrecia na smeti a vydali sa cez Veľkú Svišťovku k už spomínanému Zelenému plesu.

Jožko a Velislav cestou na Svišťovku

Komplikácie sa objavili hneď na začiatku, ale akonáhle sme prekonali najstrmší úsek, s rednúcim vzduchom aj atmosféra prestala hustnúť a tak sme sa už pri Svišťovke tešili celkom dobrej nálade. Tu sa nám naskytol priam dych berúci pohľad na štíty a doliny obkolesujúce malé pleso zelenkastej farby, kdesi v diaľke pod nami. Veru nie, netreba nám Slovákom za krásou hôr do Švajčiarska cestovať.

Čierne a Zelené pleso zo Svišťovky

Cesta zo Svišťovky k Zelenému plesu viedla pomedzi kosodrevinu a jednostaj klesala, čiže aj skál pomaly ubúdalo. Mali sme šťastie na úplné súkromie, tak nás svojou prítomnosťou poctil aspoň kamzík. Túto našu vysokohorskú kozu sme cestou zočili ešte jeden či dva razy, no narozdiel od toho prvého, keď sa zjavil sotva päť metrov pred nami, neveriacky, ba prisahala by som, že trochu pohŕdavo si nás premeral a spokojne, s presvedčením, že sme načisto neškodní, odcupkal preč.

Velislav pri zostupe zo Svišťovky

Bez problémov sme zdolali aj pre nosičov náradia nepríjemnejší, no o to zaujímavejší úsek istený reťazami (mali sme šťastie na suché počasie, keby boli kamene mokré, išlo by sa zrejme veľmi zle) a ešte pred obedom dorazili k plesu. To bolo priam čarovné a tak sme si hneď na jeho brehu posadali a už tradične vybalili obed.

Velislav obeduje

Posilnení jedlom a v dobrej nálade po úspešnom výstupe a zostupe pustili sme sa do roboty. Tej tam bolo požehnane. Ide o úsek veľmi ľahko prechodný. Široká, takmer štrkovitá cestička podľa značenia slúži aj ako cyklotrasa, teda sa niet čo čudovať, že každým krokom pribúdalo ľudí a s nimi i smetí. Ide zjavne aj o obľúbenú trasu školských výletníkov. 

Žľaby na ceste nám ale dali poriadne zabrať. Ani jeden z nás nebol príliš zanieteným hráčom Tetris a tak vo veľa prípadoch problémy riešila hrubá sila. Cestu, čo by nám inak aj veľmi ležérnym tempom nemala zabrať viac ako 2 hodiny, schádzali sme tuším viac než päť. Bola to skúška našej výdrže a priznávam, že na konci už ani netuším ako som za sebou nohy ťahala.

V tejto etape cesty nám už veru nebolo všetko jedno. Pomaly sa blížila hodina odstávky lanovky, ktorú sme stoj čo stoj chceli v našom zúboženom stave stihnúť (hovorím samozrejme v mene mojom a Velislavovom, Jožko je stroj, so závideniahodnou trpezlivosťou), poslednú trasu predpokladanú na hodinu sme s vypätím všetkých síl a maximálnym sebazaprením prešli za 45 minút. Lanovku sme aj skutočne stihli a zmorení sa doplazili až do ubytovne na Skalnatom plese.

s Velislavom pri zostupe zo Svišťovky

Nebolo to ľahké, ale zvládli sme to my, zvládnete aj vy. Ak si na spestrenie času nevezmete krompáč a motyku, užijete si aj jednu z príjemných, neveľmi náročných tatranských túr. 

byDobroslav

in Tatry, Túry

0:31:00

VEĽKÁ SVIŠŤOVKA A ZELENÉ PLESO

Pokyny odovzdané, cesta naštudovaná, počasie nádherné... Všetko nám hralo do karát a tak prečo si to trochu neposrať medziľudskými vz...

Read More

Skalnaté pleso - Zamkovského a Téryho chata

Písal sa 22. jún roku Pána 2014, keď sme sa po prvý raz prebudili v čerstvo zrekonštruovanom Enciáne, budove bývalej lanovky, priamo pod nohami majestátneho Lomnického štítu, na Skalnatom plese.

Pred nami nádherná nedeľa a tak hrdo, s novonadobudnutým titulom tatranských dobrovoľníkov, začal sa písať príbeh slávny-neslávny o Dobroslavovi a Velislavovi na cestách. 

Od samého začiatku nás lákal pochod na Téryho chatu, no aj vzhľadom na našu úbohú telesnú kondíciu sme za reálnejšiu pokladali podstatne menej náročnú cestu na Hrebienok. Nemohol nás predsa sklamať, keď tam bola aj samotná Britská Kráľovná!

Pomaly sme sa teda, v sprievode nášho novonadobudnutého kamaráta (zhodou okolností držiteľa titulu Najušomranejší Slovák do 25 rokov – udeleným ako inak najväčšími znalcami v odbore, nami) doťapkali až ku Zamkovského chate.

Cesta to bola príjemná, s utešenými výhľadmi na Tatranskú Lomnicu a okolité dedinky. Vďaka miernemu klesaniu skutočne viac oddych ako túra. 

Náš prvý problém prekvapivo nespôsobil nedostatok telesnej aktivity počas uplynulého roka, ale naša chorobná nerozhodnosť. Veselá nálada z príjemného zostupu zo Skalnatého plesa nám dodala odvahy a tak sme začali pomýšľať na už spomenutú Téryho chatu. A hoci priateľsky vyzerajúci turisti prichádzajúcich od Hrebienka, nám ani za svet nechceli poradiť, ktorou cestou sa vydať ono rozhodnutie sme nakoniec vykonali. To sme už však boli na cestu samé, keďže náš šomroš sa znechutený rýchlosťou, či skôr pomalosťou svojich spoločníčok radšej odpojil a pokračoval v ceste sám.

V duchu hesla „Pomaly ďalej zájdeš“ sme sa teda vydali v jeho šľapajách na už spomínanú Téryho chatu.

Cesta to bola pomerne nenáročná. V našich očiach menej zaujímavý úsek cez les oživovali utešené kaskády a priehradky na popri nás šinúcom sa potôčiku a čoskoro sa pred nami otvoril prekrásny výhľad na ozrutné vrcholy okolitých štítov z oboch strán lemujúcich skalnatý chodníček. Skutočne veľmi skalnatý, preto ak nie ste milovníkmi pomerne drahých výletov vo vrtuľníku v spoločnosti členov horskej záchrannej služby, dbajte na vhodnú obuv. 

Stúpanie však vo väčšine prípadov nebolo nejaké prudké a my sme sa neprišli zničiť, ale užívať si krásy našej vlasti, preto nám nerobilo problém využiť každú vhodnú príležitosť na oddych.

Nebudem klamať, boli chvíle, keď sa zdalo, že je tá chata akosi nedosiahnuteľne ďaleko, ba ako je našim dobrým zvykom, aj sme si pošomrali. Všetky chmáry nás ale opustili, len čo sme zastali a obzreli si krajinu pod nami.

Nuž a takýmto spôsobom sme sa aj v sprievode mnohých ďalších turistov, ktorí z nás a našej improvizovanej výstroje-nevýstroje mali neraz dobrú zábavu, vytrepali až celkom hore, k vytúženej a ľuďmi prepchatej Téryho chate.

V kľude a závetrí sme pojedli, čo batohy dali a reagujúc na zhoršenie počasia, vyrazili na spiatočnú cestu.

Akonáhle sme sa ale napojili na trasu vedúcu na Skalnaté pleso, situácia sa rapídne zhoršila. A teraz nehovorím o počasí, ale o našom mentálnom rozpoložení. Ako bola cesta z opačnej strany príjemná, tak nám táto dávala zabrať. Fyzická kondícia - dve slová, ktoré človek počúva z každej strany, no až v takejto chvíli si uvedomí ich skutočnú váhu. Miestami sme už prestávali dúfať, že naše spotené nohy niekedy vkročia do vytúženej sprchy, no nakoniec sme to predsalen dobojovali a šťastne dorazili živé a zdravé do úspešného cieľa. 

Toľko k nášmu historickému výstupu. Trasa to bola skutočne schodná aj pre bábovkovitejšie typy, čoho sme obe dobrým príkladom (samozrejme, turistická obuv je nevyhnutnosť!).

Z udivených pohľadov okoloidúcich si nič nerobte, pokiaľ si cestu sami užívate. Aj na nás hľadeli veľmi skepticky (hlavne tí vyparádení v drahom turistickom vybavení, na ktoré by mi nestačil ani otcov mesačný plat) a priznávam, že som pri pár šokovaných komentároch, že sme to nakoniec dokázali chvíľu rozmýšľala či sa nemám uraziť (dovtedy som si neuvedomovala, ako zle sme pravdepodobne vyzerali), no komu by sa chcelo hnevať po takom výkone! Naplnené hrdosťou na seba samé a našu nádhernú vlasť sme sa na celej situácií iba dobre zasmiali a neváhali vyraziť na ďalšiu túru. 

Koľko nám trvali jednotlivé etapy si už asi nespomeniem, no celá trasa možno tých 6 hodín.

byDobroslav

in Tatry, Túry

12:01:00

Skalnaté pleso - Zamkovského a Téryho chata

Písal sa 22. jún roku Pána 2014, keď sme sa po prvý raz prebudili v čerstvo zrekonštruovanom Enciáne, budove bývalej lanovky, priamo p...

Read More