Tartu. Kto čaká recept na akúsi neobvyklú tortu, bude zrejme sklamaný. No aj toto druhé najväčšie mesto Estónska má čo zvedavej duši ponúknuť. Nanešťastie sa o ňom na Slovensku zatiaľ veľa nevie. A aj preto by som rada v niekoľkých vetách opísala svoj rok strávený v tomto malebnom kraji. Kto vie, možno niekoho inšpirujem k ďalekej ceste či poskytnem jednu či dve zaujímavé informácie. Nuž a možno sa aj k tomu koláču nakoniec dostanem.
Akosi mi je celkom ťažko zhrnúť rok života do pár viet, tak poďme hádam k holým faktom.
Ako sa tam dostať?
Možností je hneď niekoľko. Záleží len na každého osobných a finančných preferenciách.
LETECKY
Najpohodlnejší a najrýchlejší spôsob. Aj keď sa to môže zdať málo pravdepodobné, Tartu má svoje mini medzinárodné letisko. Pod medzinárodným sa rozumie pravidelné spojenie s Helsinkami, ale aj to je lepšie ako nič. Okrem toho je odtiaľ veľmi dobré autobusové spojenie s letiskami v neďalekom Tallinne a Rige.
Priame lety na Slovensko sa tam síce nájdu len zriedka, no pokiaľ patríte medzi šťastlivcov, čo cestujú v zimných mesiacoch (a naľahko), môžete využiť služby nízkonákladovky airBaltic, ktorá ponúka pomerne lacné lety z Popradu do Rigy.
V teplejších mesiacoch sú k dispozícií lety z Viedne, Prahy, či Budapešti.
AUTOBUSOM
Spôsob, ktorý rozhodne nikomu neodporúčam, aj keď viem o hŕstke odvážlivcov, ktoré sa na túto úmornú, viac než 30 hodinovú cestu podujali. Boli to prevažne naši bratia Česi, keďže išlo o spoj do Prahy, ale viem aj o človeku, čo sa takto odhodlal až do Košíc. Ak niekoho tento štýl prepravy na dlhé trate predsalen láka, určite nebude sklamaný nedostatkom možností.
Potulky po Tartu
Malé, ale milé. tak by sa dali opísať moje prvé dojmy z tohto mesta. Po strastiplnej 8-hodinovej ceste autobusom zo Zvolena do Prahy, odtiaľ letecky cez Helsinky do Rigy (priznávam, volila som najlacnejšiu, nie najlogickejšiu cestu), som sa konečne po posledných 4 hodinách cesty v autobuse smerujúcom do Petrohradu dopracovala do Tartu. Môjho nového domova na školský rok 2015/2016.
Ako väčšinu Erasmus študentov, ubytovali ma na internáte nesúcom poetický názov Raatuse 22. Aj napriek príchodu o (približne) druhej hodine rannej, na vrátnici ma privítala milá pani v strednom veku, hovoriaca plynulou angličtinou s roztomilým prízvukom, ktorý mi medzičasom neskutočne prirástol k srdcu.
K internátom v Tartu však len v krátkosti. Pre nie príliš náročného človeka sú na život viac než príjemné, relatívne moderné a s trochou šťastia na spolubývajúcich niet dôvodu na sťažnosti. Teda pokiaľ vám vyhovujú nikdy nekončiace párty a všetko, čo k nim patrí. Začiatok party týždňa je obvykle v stredu a koniec vlastne až po skúškovom, takže sa je na čo tešiť;)
Tartu je veľmi zelené mesto. (Kto tvrdí iné, je luhár!) Estónci si vo všeobecnosti svoju prírodu, a teda hlavne lesy (keďže, nalejme si čistého vína, tie tvoria jej najväčšiu časť) veľmi vážia. Stromy sú všade, čo je nesmierne príjemné nie len pre pľúca, ale aj celkovú atmosféru a klímu počas letných mesiacov.
UNIVERSITY OF TARTU
Vynikajúca univerzita s dostatkom predmetov vyučovaných v anglickom (prípadne ruskom) jazyku, ústretovým personálom a množstvom domácich aj medzinárodných študentov. Ani z ďaleka nie je v Tartu jedinou, no v mojich očiach ňou asi aj tak navždy ostane.
Pridala by som aj pár pochvalných slov k ESN Tartu a ich členom, ktorí sa skutočne počas celého roka snažili, organizovali a starali sa o to aby sa tam žiaden erasmák nenudil.
K tomu samozrejme napomáhalo aj neskutočné množstvo všakovakých barov roztrúsených po celom meste. Mnoho z nich určite stojí za zmienku, no sú to často také unikáty, že sa v krátkom článku nedajú obsiahnuť. Preto za všetky aspoň jeden, obľúbenec mnohých, Möku.
A ak patríte ku generácií uprednostňujúcej popíjanie na verejných priestranstvách, niet sa čoho obávať. V slávne neslávnom parku Pirogov, kde je to úplne legálne, si určite prídete na svoje.
VOĽNÝ ČAS
Okrem stromov, škôl a barov je tu aj celkom slušné množstvo vody. Rieka poskytuje neskonale mnoho priestoru na oddych či rekreáciu. Po celej dĺžke jej toku cez centrum mesta sú vybudované drevené móla, niekoľko pláží s volejbalovými ihriskami a preliezačkami, na vode sústavne člny, skútre či väčšie loďky. Spolu s množstvom udržiavaných parkov (kde narozdiel od Slovenska môžete slobodne sedieť na trávniku) je tu vždy kde zaparkovať a stráviť príjemnú chvíľku na čerstvom vzduchu. Záujem je však v letných mesiacoch skutočne veľký, preto je možné, že sa o nejaké to miestečko bude potrebné podeliť.
Čo viac dodať. žije sa tu príjemne. Ideálne párty, no zároveň pokojné mestečko pre každého študenta, ktorému vyhovuje mať všetko po ruke, do školy si odkráčať za 10 minút a zároveň žiť v dynamickej medzinárodnej komunite.
Estónsko je krajina, čo nikoho nezrujnuje po finančnej ani psychickej stránke. Je pravda, že zima je tu dlhá, no o to viac si ľudia užívajú následné oteplenie. Estónci sú zvláštni ľudia, o ktorých by sa dal napísať rovno celý článok, zato sa však medzi nimi nežije zle a rýchlosť, rovnako ako spôsob, akými celá krajina napreduje sú priam fascinujúce.
Ak sa nakoniec niekto predsa len rozhodne pre štúdium v tento malej, zato milej krajine, bolo by praktické vedieť, že sa podľa miestnych zvyklostí, správnym študentom stane až po:
- Prekráčaní oblúka na moste vedúcom na námestie,
- Vykúpaní sa vo fontáne bozkávajúcich sa študentov,
- Nespravení skúšky,
- Sexe v knižnici.
TIP: počítajte s vysokou spotrebou repelentov a iných komáre odpudzujúcich prostriedkov
A NA ZÁVER...
Slávny Brita kook. Tvarohové Kohuke síce zožalo rýchly a všeobecný úspech medzi zahraničnými študentami, pravým pokladom estónskej kuchyne však ostáva Brita. Tá správna kombinácia sladkého a kyslého, jemného a chrumkavého, z nej robí zákusok, ktorým nepohrdne ani najprieberčivejší jazýček.
*
RECEPT na Britu
PS: vedeli ste, že Estónsko je krajina hojdačiek?
(len veselo do gúglenia!)
Tartu. Kto čaká recept na akúsi neobvyklú tortu, bude zrejme sklamaný. No aj toto druhé najväčšie mesto Estónska má čo zvedavej duši pon...
