utorok 25. októbra 2016


Bol neskorý večer siedmeho októbra, keď moja ctená ďalekozápadná noha konečne vstúpila na pôdu Ruskej Federácie, s cieľom stráviť v nej niekoľko nasledujúcich mesiacov. Samozrejme, zmysluplne konajúc verejnosti prospešnú aktivitu dotovanú Európskou úniou.

V lietadle som sa zoznámila s mojou novou ohnivovlasou kolegyňou, s ktorou okrem náklonnosti k ryšavým hlavám a cestovaniu zdieľame aj ten istý materinský jazyk. Hneď na letisku v Moskve sme si čakanie na transfer spríjemnili zoznamovacou večerou. Vo veľkom štýle nás ihneď zavialo na východ, preto nesmel chýbať boršč. Priznávam však, že ja som to s rizotom potiahla do trošku väčších krajností.


Okolo druhej hodiny rannej moskovského času sme konečne dorazili do malebného mestečka Kirov. Pred bytovkou nás čakala vysmiata dievčina s výbornou angličtinou a energiou na rozdávanie. 

Už v prvú noc sme pochopili, že život v Kirove bude pre nás výzva. Vyškľabujúc sa pri predstave Slovenska ako rozvinutej západnej krajiny, sme po zlyhaní jednej z postelí za ním cez hysterický smiech takmer aj slzu uronili. Tlačiac sa na starom gauči, prikryté plachtami, miesto paplónov, ktoré už vypĺňali diery v skromnom rošte, posledné na čo sme chceli myslieť bolo, na akom semeništi roztočov to máme položené hlavy a prečo je voda z vodovodu taká nechutná. 



Rusko je však aj krajina plná šikovných a vynaliezavých ľudí, ktorí úbohým dievčinám zo Slovenska vždy radi pomôžu, preto už spíme na dvoch posteliach a využívame vymoženosti modernej doby akými sú internet či mikrovlnka. Nuž a keďže správny ruský človek prežije všetko a my sme pomerne motivované, čo najlepšie sa adaptovať do prostredia, aj s hliníkovými príbormi sme sa zmierili. Len tú vodu už pre istotu kupujeme...


Z Kirova s láskou, 

Dobroslav.

Adoptované Matkou Rusou

Bol neskorý večer siedmeho októbra, keď moja ctená ďalekozápadná noha konečne vstúpila na pôdu Ruskej Federácie, s cieľom stráviť v nej...

streda 12. októbra 2016


EVS (alebo EDS, čiže Európska Dobrovoľnícka Služba) je pojem v našich končinách už pomerne známy. V krátkosti však ide o jeden z projektov financovaných Európskou Úniou, ktorý umožňuje mladým ľuďom cestovať a rozvíjať ich schopnosti prostredníctvom účasti na konkrétnych projektoch. Obvykle ide o prácu s deťmi, seniormi či ľuďmi so zdravotným postihnutím. Keďže už názov prezrádza, že sa jedná o dobrovoľníctvo, plat nečakajte no aspoň náklady na život by mali byť z veľkej časti pokryté.

Na jar roku 2016 so sa akousi zvláštnou zhodou náhod ocitla medzi uchádzačmi o účasť na projekte v Ruskom meste Kirov. Na moje veľké prekvapenie mi začiatkom leta oznámili, že som prijatá a tak sa všetko vybavovanie mohlo začať. 
Výdobytky modernej techniky dnes človeku umožňujú bárzčo a organizácie spolupracujúce na medzinárodnej úrovni ich obvykle aj vo veľkom využívajú. Keď však príde na komunikáciu so slovenskými úradmi, niekedy ani veľká dávka trpezlivosti nestačí. 

Vec sa má nasledovne. Po ukončení štúdia štát stráca povinnosť platiť za človeka odvody do zdravotnej poisťovne. To ale neplatí pre uchádzačov o zamestnanie zaregistrovaných na úrade práce. Tam vás však vysokou pravdepodobnosťou (ako aj mňa) pri zmienke odchodu do zahraničia (a to hneď na niekoľko mesiacov) pošlú, povedzme, že kade ľahšie. Uvedomme si však jednu vec. Aj keď to môže znieť trochu nepravdepodobne, ani tie prívetivé a nanajvýš sebaisto a rozhodne vystupujúce dámy zodpovedné za našu štátnu administratívu často nevedia úplne všetko. Ba priam naopak, keď sa povie "Európska únia" a záležitosti s ňou spojené, vyzerá to, že nikto nevie vôbec nič. To je na druhej strane zistenie, s ktorým sa už dá pracovať. 

Mne vybavovanie veľmi uľahčila moja vysielajúca organizácia Mladiifo, ktorá na svojej stránke všetkých informovala:
"Ak bol dobrovoľník pred vycestovaním evidovaný na úrade práce, odporúčame ostať v evidencii. Ak nebol, odporúčame sa zaevidovať. Dobrovoľník sa zúčastňuje projektu EÚ mimo územia SR, preto mu nevzniká povinnosť osobne preukazovať aktívne hľadanie zamestnania počas projektu v zahraničí (nemusí sa chodiť na úrad hlásiť a stále môže ostať v evidencii, podľa Zákona o službách zamestnanosti § 34 odsek 8). Ostať v evidencii je výhodné, pretože zdravotné poistenie počas projektu bude platiť na Slovensku štát a rovnako dobrovoľník bude môcť mať Európsky preukaz zdravotného poistenia."

Na dobré slovo však dnes dá len málokto, preto je vždy lepšie poistiť sa aspoň tou jednou inkriminovanou stranou daného Zákona vytlačenou z internetu. S ňou v ruke už ani ten najvynaliezavejší úradník nenájde argument, dostatočne dobrý, aby sa vás zbavil.

V mojom prípade som si to teda nakoniec nejako vydupala a už o dva dni neskôr sme sa, ja, môj veľký červený kufor (a aj zachovaný preukaz poistenca) šinuli do sveta za novým dobrodružstvom.

O tom ale viac v Dobroslavových ruských denníkoch.

Ako ísť na EVS a neprísť o rozum

EVS (alebo EDS, čiže Európska Dobrovoľnícka Služba) je pojem v našich končinách už pomerne známy. V krátkosti však ide o jeden z proje...

streda 5. októbra 2016



Zámok Sangaste 

Čarovná stavba údajne inšpirovaná anglickým Windsorom. Ako inak, obkolesená lesmi a udržiavaná ľuďmi, ktorí to tu zbožňujú. Je to taký pekný kútik na zemi, ktorý sa snáď najviac oplatí zažiť na jeseň. Obdivujúc farebné lístie nostalgicky poletujúce v chladnom vetre upozorňujúcom na blížiacu sa zimu, človeka priam nabáda zamotať sa do teplej deky a s vareným vínom a dobrou knihou usalašiť v niektorom z mnohých výklenkov...

Suur-Munamägi (alebo "Veľká Vajcová Hora")

Nuž keď diovke zo stredného Slovenska poviete, že najvyšší bod Baltských krajín dosahuje 318 m.n.m, neradno ho príliš horou nazývať. Tobôž ešte veľkou. Túra na vrchol tohto zeleného vajíčka zaberie snáď celých 15 minút. Do ďalšieho levelu to ľudomilní Severania posunuli postavením 29-metrovej vyhliadkovej veže. Nebudú sa predsa pozerať len na kmene stromov. S Anapurnou sa to veru rovnať nemôže, ale aspoň sa človek pri výstupe príliš nezapotí.


Jaskyne Piusa

Jaskyne vytesané za účelom ťažby piesku, ktorý sa následne využíval na výrobu skla. Zaujímavý zážitok, pri ktorom si človek uvedomí, aké môžu byť netopiere pre niekoho exotické zvieratká. Pozorujúc čiernu bodku, kdesi v ďalekých útrobách hladkých stien, a z nej prameniace nadšenie svojich medzinárodných kamarátov som sa nedokázala ubrániť pocitu hrdosti na svoju rodnú zem a krásy, ktoré ukrýva pod svojim povrchom. Každopádne, toto bolo niečo veľmi odlišné od našich podzemných katedrál a veľmi piesčité, čo prinúti človeka pokloniť sa ľudskému úsiliu.


Taevaskoja


Prechádzka lesom, popri rieke Ahja, nás zaviedla až k pieskovcovej stene pochádzajúcej z čias devónskych. Okrem milovníkov lesných prechádzok si tu preto na svoje prídu hlavne geológovia a iní šutromili vyžívajúci sa v milióny rokov starých kamienkoch. Nám ostatným, čo s nimi sotva hodíme žabku na vode, postačili aj pekné výhľady a bujná fantázia.


Alatskivi Castle


Na východe krajiny, neďaleko Čudského jazera leží ďalšia zo stavieb, pri ktorej človek uvažuje či sa v tejto malej krajine titulom "zámok" trošku neplytvá. Ja by som to premenovala na kaštieľ a pokojne sa ihneď nasťahovala. Múzeum Eduarda Tubina, najuznávanejšieho estónskeho hudobného skladateľa dodalo starým priestorom výnimočnú atmosféru. Melancholické tóny jeho symfónií človeka razom preniesli do celkom inej doby. 


Peipus / Čudské jazero 


Piate najväčšie jazero Európskeho kontinentu. Obrovská mokrá hranica medzi Estónskom a Ruskom. Kedysi zdroj obživy mnohých rybárov z okolitých dedín dnes živí najmä ruskú stranu, kvôli prísnym nariadeniam Európskej Únie snažiacej sa zachovať aspoň minimum života v týchto voľakedy na ryby bohatých vodách.

erasmus.ee (IV: dominanty južného Estónska)

Zámok Sangaste  Čarovná stavba údajne inšpirovaná anglickým Windsorom. Ako inak, obkolesená lesmi a udržiavaná ľuďmi, ktorí to tu zbož...

pondelok 3. októbra 2016



Aj takto vyzerala naša tohtoročná jarná stretávka...

D&V vs. Sankt Peterburg

Aj takto vyzerala naša tohtoročná jarná stretávka...

štvrtok 29. septembra 2016

LAHEMAA a Viru raba

Národný park nachádzajúci sa na severe Estónska, necelú hodinu autom od Tallinnu. Tí viac šťastní, motorizovaní jedinci si môžu vychutnať všetky krásy tejto oblasti, vrátane jej prímorských častí, ktoré sú pre obyčajného smrteľníka odkázaného na vlastné nohy a verejnú dopravu úplné tabu.

Ako ste sa ale určite správne dovtípili, my cestujeme low cost, preto sa žiadne auto nekonalo. Nič to, jedna z najkrajších častí parku, Viru raba, je dostupná aj autobusom. 

Keďže Tallinn je úžasné mesto, ktoré sa vždy oplatí navštíviť, vyrazili sme skoro ráno a rozhodli sa stráviť doobedie v civilizácií. Okolo obeda sme sa však už pobrali na autobusovú stanicu a nasadli na autobus uháňajúci tuším niekam do Rakvere. Nebudem klamať, všetko jedno nám nebolo. Jediné, čo sme vedeli bolo, že vystupujeme o nejakú hodinu na mieste s poetickým názvom Loksa tee. (Áno, je to zastávka uprostred diaľnice, cez ktorú potom treba prebehnúť. Nič čo by správny turista nezvládol!)

Loksa tee - zastávka autobusu
Podarilo sa, našli sme, vystúpili, kúsok prekráčali popri ceste a dostali sa na inkriminované miesto. Musím však priznať, stálo to za to. Kopce to síce nie sú, ale aj lesy a močiare majú niečo do seba.

Pohľad z vyhliadky.
Nezaháľame a aj po ceste študujeme ;)
Veľa lesa.
Posledný pohľad na Tallinn a ide sa domov.

SOOMAA 

Národný park nachádzajúci sa v juhozápadnej časti Estónska. Pre bežného človeka bez špecializovanejšieho prírodovedného vzdelania je zaujímavý najmä začiatkom jari, počas tzv. piateho ročného obdobia.

člnkovanie uprostred lesa
Voda vtedy zvýši svoju obvyklú hladinu aj o 5 metrov, čo je však úplne prirodzené a miestny ekosystém, rovnako ako jeho obyvatelia sú na to dávno zvyknutí, čiže im malé záplavy nespôsobujú zbytočné vrásky na čele. 
Navyše je to príležitosť pre rozvíjanie turizmu v oblasti, preto nie je nijak nezvyčajné vidieť ľudí člnkujúcich sa uprostred lesa či niekomu priamo pod oknom. 

Dostať sa do tohto parku je ale o niečo náročnejšie ako pri Laheme. Kedže žiadne autobusy (o vlakoch ani nehovoriac) široko ďaleko nestoja, organizované výlety a auto sú jediné možnosti, ktoré sem človeka dopravia. 

So slnkom je všetko krajšie
Krajina plná kontrastov
Na nás sa počasie začiatkom jari poriadne vybláznilo
Voilà, malé nahliadnutie do krás prírody estónskych národných parkov. Je ich požehnane a určite majú čo ponúknuť aj náročnejšiemu turistovi. Nuž a najväčšia výhoda? Určite sa pri ich preliezaní nezadýchate! :)
Viac o krásach tejto ďalekej krajiny v časti štvrtej: dominanty južného Estónska.

erasmus.ee (III: Národné parky Lahemaa a Soomaa )

LAHEMAA a Viru raba Národný park nachádzajúci sa na severe Estónska, necelú hodinu autom od Tallinnu. Tí viac šťastní, motorizova...

streda 28. septembra 2016

...alebo Ako nouze naučila nejen Dalibora housti, ale aj Dobroslava piecť

Priznám sa, že recepty, varenie či pečenie nie sú práve mojou parketou. Degustáciu si užívam oveľa viac. Vďaka tomu som na svojich kaviarňových potulkách narazila na Britu. Priam to nabáda k príbehu o starej Estónke, čo mi pootvorila dvere do sveta gastronómie svojej krajiny. Pravda je však, ako aj sám život, oveľa prozaickejšia. Brita je koláč. Koláč ale tak znamenitý, že si ho jednoducho nemôžem nechať iba pre seba. Takže pre veľký úspech...

cca 60 minút                                STREDNÁ                                   9-12 porcií
    náročnosť   




INGREDIENCIE

Cesto
1  celé vajce
3  žĺtka
150g  masla
100g  cukru
1  PL vanilkového cukru
250g  múky 
2  ČL prášku do pečiva

Meringue
3  bielka
100g  jemného cukru 
50g  mandľových lupienkov

Plnka
400ml  šľahačkovej smotany
200g  jemného tvarohu
50g  jemného cukru
400g  malín

POSTUP
  1. Predhrejte rúru na 175°. Do menšieho plechu (približne 25cm) dajte papier na pečenie, ktorý následne vymastite maslom. Ja som maslo vynechala.
  2. Rozpustite maslo a nechajte vychladnúť. Zatiaľ vyšľahajte vajce, žĺtka a cukor. Pridajte maslo, múku a prášok do pečiva. Miešajte ďalšie 2-3 minúty. Cesto by malo byť jemné a lepkavé. Rovnomerne ním vysteľte pripravený plech s papierom na pečenie. Cesto je pomerne husté a lepkavé. Najjednoduchšie sa roztláča mokrými prstami.
  3. Vyšľahajte bielka s cukrom. Naneste vyšľahaný meringue na cesto pripravené na plechu a posypte mandľovými lupienkami. Pečte 40 minút. Po upečení vyberte z rúry a nechajte vychladnúť. Lupienkov, čo hrdlo ráči, žiaden strach.
  4. Pripravte plnku. Najskôr vyšľahajte smotanu s cukrom. Keď sa začne hustnúť, pridajte tvaroh a pokračujte v miešaní, kým sa všetko nespojí.
  5. Ideme do finále! Opatrne prerežte cesto cez stred, aby sa rozdelilo na dve rovnaké časti. Spodná s cestom, vrchná s meringue. Na spodnú časť s cestom rozlejte pripravenú plnku. Na ňu poukladajte pripravené maliny a zakryte vrchnou časťou cesta (meringue). Nechajte 2 hodiny odstáť na chladnom mieste. Viac malinami tiež nič nepokazíte ;)
Dobrú chuť!

Nezabúdajte, že kreativite sa medze nekladú a práve improvizácia robí z varenia umenie ;) 

Estónsko chutí ako Brita kook...

...alebo Ako nouze naučila nejen Dalibora housti, ale aj Dobroslava piecť Priznám sa, že recepty, varenie či pečenie nie sú práve...

Tartu. Kto čaká recept na akúsi neobvyklú tortu, bude zrejme sklamaný. No aj toto druhé najväčšie mesto Estónska má čo zvedavej duši ponúknuť. Nanešťastie sa o ňom na Slovensku zatiaľ veľa nevie. A aj preto by som rada v niekoľkých vetách opísala svoj rok strávený v tomto malebnom kraji. Kto vie, možno niekoho inšpirujem k ďalekej ceste či poskytnem jednu či dve zaujímavé informácie. Nuž a možno sa aj k tomu koláču nakoniec dostanem.

Akosi mi je celkom ťažko zhrnúť rok života do pár viet, tak poďme hádam k holým faktom.

Ako sa tam dostať?

Možností je hneď niekoľko. Záleží len na každého osobných a finančných preferenciách. 

LETECKY

Najpohodlnejší a najrýchlejší spôsob. Aj keď sa to môže zdať málo pravdepodobné, Tartu má svoje mini medzinárodné letisko. Pod medzinárodným sa rozumie pravidelné spojenie s Helsinkami, ale aj to je lepšie ako nič. Okrem toho je odtiaľ veľmi dobré autobusové spojenie s letiskami v neďalekom Tallinne a Rige.

Priame lety na Slovensko sa tam síce nájdu len zriedka, no pokiaľ patríte medzi šťastlivcov, čo cestujú v zimných mesiacoch (a naľahko), môžete využiť služby nízkonákladovky airBaltic, ktorá ponúka pomerne lacné lety z Popradu do Rigy. 
V teplejších mesiacoch sú k dispozícií lety z Viedne, Prahy, či Budapešti. 

AUTOBUSOM

Spôsob, ktorý rozhodne nikomu neodporúčam, aj keď viem o hŕstke odvážlivcov, ktoré sa na túto úmornú, viac než 30 hodinovú cestu podujali. Boli to prevažne naši bratia Česi, keďže išlo o spoj do Prahy, ale viem aj o človeku, čo sa takto odhodlal až do Košíc. Ak niekoho tento štýl prepravy na dlhé trate predsalen láka, určite nebude sklamaný nedostatkom možností. 

Potulky po Tartu


Malé, ale milé. tak by sa dali opísať moje prvé dojmy z tohto mesta. Po strastiplnej 8-hodinovej ceste autobusom zo Zvolena do Prahy, odtiaľ letecky cez Helsinky do Rigy (priznávam, volila som najlacnejšiu, nie najlogickejšiu cestu), som sa konečne po posledných 4 hodinách cesty v autobuse smerujúcom do Petrohradu dopracovala do Tartu. Môjho nového domova na školský rok 2015/2016.

Ako väčšinu Erasmus študentov, ubytovali ma na internáte nesúcom poetický názov Raatuse 22. Aj napriek príchodu o (približne) druhej hodine rannej, na vrátnici ma privítala milá pani v strednom veku, hovoriaca plynulou angličtinou s roztomilým prízvukom, ktorý mi medzičasom neskutočne prirástol k srdcu. 
K internátom v Tartu však len v krátkosti. Pre nie príliš náročného človeka sú na život viac než príjemné, relatívne moderné a s trochou šťastia na spolubývajúcich niet dôvodu na sťažnosti. Teda pokiaľ vám vyhovujú nikdy nekončiace párty a všetko, čo k nim patrí. Začiatok party týždňa je obvykle v stredu a koniec vlastne až po skúškovom, takže sa je na čo tešiť;)


Tartu je veľmi zelené mesto. (Kto tvrdí iné, je luhár!) Estónci si vo všeobecnosti svoju prírodu, a teda hlavne lesy (keďže, nalejme si čistého vína, tie tvoria jej najväčšiu časť) veľmi vážia. Stromy sú všade, čo je nesmierne príjemné nie len pre pľúca, ale aj celkovú atmosféru a klímu počas letných mesiacov.


UNIVERSITY OF TARTU

Vynikajúca univerzita s dostatkom predmetov vyučovaných v anglickom (prípadne ruskom) jazyku, ústretovým personálom a množstvom domácich aj medzinárodných študentov. Ani z ďaleka nie je v Tartu jedinou, no v mojich očiach ňou asi aj tak navždy ostane.

Pridala by som aj pár pochvalných slov k ESN Tartu a ich členom, ktorí sa skutočne počas celého roka snažili, organizovali a starali sa o to aby sa tam žiaden erasmák nenudil.

K tomu samozrejme napomáhalo aj neskutočné množstvo všakovakých barov roztrúsených po celom meste. Mnoho z nich určite stojí za zmienku, no sú to často také unikáty, že sa v krátkom článku nedajú obsiahnuť. Preto za všetky aspoň jeden, obľúbenec mnohých, Möku.
A ak patríte ku generácií uprednostňujúcej popíjanie na verejných priestranstvách, niet sa čoho obávať. V slávne neslávnom parku Pirogov, kde je to úplne legálne, si určite prídete na svoje.

VOĽNÝ ČAS

Okrem stromov, škôl a barov je tu aj celkom slušné množstvo vody. Rieka poskytuje neskonale mnoho priestoru na oddych či rekreáciu. Po celej dĺžke jej toku cez centrum mesta sú vybudované drevené móla, niekoľko pláží s volejbalovými ihriskami a preliezačkami, na vode sústavne člny, skútre či väčšie loďky. Spolu s množstvom udržiavaných parkov (kde narozdiel od Slovenska môžete slobodne sedieť na trávniku) je tu vždy kde zaparkovať a stráviť príjemnú chvíľku na čerstvom vzduchu. Záujem je však v letných mesiacoch skutočne veľký, preto je možné, že sa o nejaké to miestečko bude potrebné podeliť.  


Čo viac dodať. žije sa tu príjemne. Ideálne párty, no zároveň pokojné mestečko pre každého študenta, ktorému vyhovuje mať všetko po ruke, do školy si odkráčať za 10 minút a zároveň žiť v dynamickej medzinárodnej komunite. 


Estónsko je krajina, čo nikoho nezrujnuje po finančnej ani psychickej stránke. Je pravda, že zima je tu dlhá, no o to viac si ľudia užívajú následné oteplenie. Estónci sú zvláštni ľudia, o ktorých by sa dal napísať rovno celý článok, zato sa však medzi nimi nežije zle a rýchlosť, rovnako ako spôsob, akými celá krajina napreduje sú priam fascinujúce.


Ak sa nakoniec niekto predsa len rozhodne pre štúdium v tento malej, zato milej krajine, bolo by praktické vedieť, že sa podľa miestnych zvyklostí, správnym študentom stane až po:
  1. Prekráčaní oblúka na moste vedúcom na námestie, 
  2. Vykúpaní sa vo fontáne bozkávajúcich sa študentov,
  3. Nespravení skúšky,
  4. Sexe v knižnici.
TIP: počítajte s vysokou spotrebou repelentov a iných komáre odpudzujúcich prostriedkov

A NA ZÁVER...

Slávny Brita kook. Tvarohové Kohuke síce zožalo rýchly a všeobecný úspech medzi zahraničnými študentami, pravým pokladom estónskej kuchyne však ostáva Brita. Tá správna kombinácia sladkého a kyslého, jemného a chrumkavého, z nej robí zákusok, ktorým nepohrdne ani najprieberčivejší jazýček.

* RECEPT na Britu 

PS: vedeli ste, že Estónsko je krajina hojdačiek?
(len veselo do gúglenia!)

erasmus.ee (II: o Estónsku a o živote v Tartu)

Tartu. Kto čaká recept na akúsi neobvyklú tortu, bude zrejme sklamaný. No aj toto druhé najväčšie mesto Estónska má čo zvedavej duši pon...

pondelok 19. septembra 2016

Za živa v E-stónsku, po smrti v nebi. Aj tak by sa dala opísať skúsenosť medzinárodného študenta z tejto neveľmi známej severskej krajiny plnej IT špecialistov a všakovakých startupov. 

1. TALLINN / baltic Hipsterville


Hlavné mesto Estónska predstavuje takmer všetko, čo nepokojná duša cestovateľa potrebuje pre život na jednom mieste. Rozmanitá architektúra - od stredovekého starého mesta, cez barokový Kadriorg vybudovaný pre Katarínu I. Ruskú, až po výškové business centrá najmodernejšieho vzhľadu. K tomu more, parky, dobré spojenie so svetom... To všetko prešpikované hipsterskými kaviarňami, reštauráciami, dizajnovými obchodíkmi, podnikavými ľuďmi využívajúcimi priaznivé podmienky na realizáciu svojich kreatívnych nápadov. 

2. TARTU / pod velením študentov


Zhmotnený sen introvertného študenta. Z každého rožku trošku sa dá nájsť v tomto mestečku plnom študentov zo všetkých kútov sveta. Nečudo, že to tam človeku veľmi ľahko prirastie k srdcu. O tom však o niečo detailnejšie v časti druhej: o Estónsku a živote v Tartu

3. PÄRNU / summer capital 


V Baltskom mori sa dá kúpať! Pre našinca to môže znieť nepravdepodobne, ale je to tak. Navyše to počas letných horúčav môže byť celkom príjemné. Pärnu je prototypom prázdninového mestečka (o čom svedčia aj mierne nadsadené ceny), kde sa musí páčiť asi každému. Upravené pláže a parky, množstvo služieb a stále viac turistov sú preň viac než charakteristické.

4. VILJANDI / Estónska Východná a Miyazaki 

Strategická poloha v južnej časti krajiny dodáva tomuto bujne vegetáciou obrastenému mestečku svojský kopčekovitý ráz, čo sa v krajine, kde najvyšší bod (Suur Munamägi, v preklade "Veľký vajcový vrch") dosahuje úctyhodnú výšku 318 m.n.m., nevidí často.

5. KURESSAARE / Stredozemie Severu


Krátkych 30 minút na trajekte a ocitnete sa v inom svete. Dovolenková atmosféra dýcha z každého rohu tohto malebného ostrovného mestečka. Behom pár minút vás vďaka svojej jedinečnej architektúre, parkom a reštauráciám prenesie na miesta zdanlivo na míle vzdialené od reálneho života. Pre ďalšie objavovanie jeho okolia však bude nevyhnutná motorizovanosť. To však platí pre väčšinu územia tejto neveľkej krajiny (viď. III: Národné parky Lahemaa a Soomaa).


Toť úvod do tajov jednej z krajín slávneho Pobaltia, ktoré ma však natoľko uchvátilo, že sa k nemu v ďalších príspevkoch ešte určite vrátim. Dovtedy však želám všetkým veľa zdaru v jeho objavovaní. Žiaden strach, vrhnite sa do toho, nebudete sklamaní! 

erasmus.ee (I: Estónsko)

Za živa v E-stónsku, po smrti v nebi. Aj tak by sa dala opísať skúsenosť medzinárodného študenta z tejto neveľmi známej severskej krajiny p...

 

© 2015 - Distributed By Free Blogger Templates | Lyrics | Songs.pk | Download Ringtones | HD Wallpapers For Mobile